Olympijské hry v Tokiu sú v plnom prúde. V krajine vychádzajúceho slnka sme spoznali nových hrdinov, príbehy športovcov, ktoré fascinujú a môžu inšpirovať milióny mladých nadšencov. Toto sú tri z nich.
Caeleb Dressel
Amerika a plávanie, to je dlhodobo známa premena a záruka úspechu. V roku 1972 na Hrách v Mníchove získal Mark Spitz 7 zlatých medailí, v novom miléniu jeho i celú konkurenciu o parník prekonal Michael Phelps. Fenomenálny plavec je najúspešnejším olympionikom histórie, keď má na svojom konte 28 cenných kovov, z toho úžasných 23 zlatých.
Na hrách v Tokiu je najväčším zberateľom zlatých medailí ich nástupca, iný Američan – Caeleb Dressel.
Dvadsaťštyriročný rodák z Floridy štartuje na svojich druhých olympijských hrách. No zatiaľ čo v Riu získal „len“ dve zlaté medaily, ako člen americkej štafety na 4×100 metrov voľný spôsob a 4×100 metrov polohové preteky, v Japonsku mu najcennejší kov zavesili na krk hneď päťkrát.
Ovládol šprinty na 50 i 100 metrov, rovnako tak nenašiel premožiteľa na 100 metrov motýlik a znova bol súčasťou dvoch zlatých štafiet.
Dressel chcel získať aj šiestu medailu, ale v zmiešanej štafete skončil po boku Ryana Murphyho, Lydie Jacobyovej a Torri Huskovej na 5. mieste.
Karsten Warholm
Keď niekto prekoná svetový rekord v atletickom šprinte o stotinu, dve, je to dôvod na veľkú oslavu. Ale o 76 stotín sekundy?!
Áno, tento kúsok sa podaril nórskemu bežcovi cez prekážky na 400 metrov Karstenovi Warholmovi.
Pred samotnými pretekmi neznela otázka, či 25-ročný Viking získa zlato, ale v akom čase. Ten bol napokon fenomenálny, úžasný. Svetový rekord – 45,94 sekundy!
„Trénoval som ako blázon a venoval som tomuto cieľu všetok môj čas. Musím si stanoviť nové ciele, pretože z mojej strany to ešte nebolo všetko. Tento triumf je však výnimočný,“ povedal Warholm krátko po pretekoch.
Po jeho úžasnom výkone a historicky prvom behu pod 46 sekúnd sa natíska už len otázka – kam sa až dá posunúť historické maximum?
Ragbisti Fidži
Nesledovali ste sedmičkové ragby? Nuž, po pravde, tento šport na Slovensku dvakrát populárny nie je a na olympiáde takisto nepatrí v programe medzi ťaháky hier. Ale príbeh víťazom mužského turnaja, to je už o niečom inom.
Veď posúďte sami.
Zlatú medailu z Ria obhájili reprezentanti malého ostrova z Oceánie, reprezentanti Fidži. Ich cesta za zlatom bola pritom poriadne náročná.
Aj tu treba hľadať koronavírus. Áno, pandémia sa dostala aj do odľahlých končín sveta. No a keďže na Fidži je veľmi chabý zdravotnícky systém, reprezentanti ostrovnej krajiny sa pripravovali takmer pol roka v izolácii. Bublinu našli v Austrálii, kde boli odlúčení od vonkajšieho sveta. Nevideli rodiny, s nikým sa nestretávali.
Viacerí zvažovali, že „športové väzenie“ opustia. Napokon sa však poddali a leteli do Tokia. Nie však prvou triedou, ako by si niekto predstavoval.
Krátko pred Hrami sa totiž v Japonsku začal výrazne šíriť vírus, a tak domáci obmedzili tisícky letov do krajiny. Pre reprezentantov Fidži tak zostala jediná možnosť – cesta nákladným lietadlom, ktoré bolo plné mrazených rýb.
Ich obeta sa však napokon oplatila a v Tokiu získali zlaté medaily. Príbeh, ako z filmového plátna.
