Koruny stromov sú poväčšine už bez listov, tie, ktoré ešte vietor neodfúkol, hrajú všetkými farbami. Najvyšší čas sa vybrať do prírody a načerpať sily na čerstvom vzduchu v náročnej pandemickej dobe. Aby boli dni krajšie treba skúsiť poprosiť o pomoc aj pani Šťastenu a hrať o skvelé výhry, ktoré ponúkajú lotériové hry od TIPOSU.

Jackpot v hre LOTO prekročil miliónovú hranicu, lotériový tiket si pritom hráči môžu podať aj počas prechádzky jesennou prírodou. Ktoré miesta vám odporúčame navštíviť?

Kalamárka

Archeologická lokalita pri Detve, kde sa môžete poprechádzať, kempovať aj liezť po skalách. Že ste sa dostali na miesto určenia, zistíte priamo na mieste a veľmi ľahko – pri chate sa cesta končí a nájdete miesto na parkovanie. Ostáva vám už iba túlanie okolitým lesom, pozrieť si praveké hradisko a úchvatné skaly – horné i dolné, ktoré už roky lákajú horolezcov z celého širokého okolia.

Na svoje si prídu aj milovníci histórie – Kalamárka je významné archeologické nálezisko pravekých kultúr doby bronzovej, Keltmi, Germánmi a Slovanmi. Lokalitou vedie náučný chodník, ktorý okrem archeológie upozorňuje aj na prírodné unikáty tejto chránenej oblasti Poľany.

Terchová

Kto nenavštívil ešte rodisko Juraja Jánošíka? Neveríme, že patríte ešte do tejto skupiny. Ak áno, neváhajte ani sekundu. Okolie už ponúka aj Jánošíkov dom, minimúzeum legendárneho zbojníka. Okrem Jánošíka má však Terchová množstvo ďalších atrakcií – minimálne 280 kilometrov turistických alebo cyklistických trás. Môžete sa vyviezť lanovkou do 1400-metrovej nadmorskej výšky a poprechádzať sa po hrebeni Malej Fatry.

Zdatnejší sa môžu vydať na Veľký alebo Malý Rozsutec alebo si pozrieť Jánošíkove diery, ktoré patria medzi najnavštevovanejšie na Slovensku. V obci je tiež rozhľadňa s náučným chodníkom a samozrejme socha zbojníka v nadživotnej veľkosti. Oravská príroda je na jeseň nádherná, treba prísť!

Haluzická tiesňava

Je tak trochu ukrytá pred zrakmi návštevníkov, možno aj práve preto zatiaľ nepatrí medzi známe turistické lokality na Slovensku. Jej návšteva sa však oplatí, nadšené budú najmä deti. V tiesňave to vyzerá na jeseň skoro ako v džungli, podobné také miesto na Slovensku nenájdete iba veľmi ťažko. Nenáročná prechádzka je dlhá iba kilometer a je celkom možné, že si tiesňavu deti s radosťou celú prebehnú, ako sa to stalo nám. V blízkosti tiesňavy sa nachádza zrúcanina románskeho kostolíka z roku 1240. Zaujímavosťou je, že kostolík mal aj vlastné opevnenie. Na tomto krásnom a tajomnom mieste sa deti dosýta vybláznia a môžete si tu urobiť aj malý piknik. Haluzickú tiesňavu nájdete v okrese Nové Mesto nad Váhom na západe Slovenska, v blízkosti obce Haluzice.

Čachtický hrad

Malebná zrúcanina „tajomného hradu v Karpatoch“, vypínajúca sa na vrchu čachtického krasu, medzi obcami Čachtice a Višňové očarila všetkých, ktorí zdolali krátky, ale trochu náročný výstup na hradné bralo. Hrad mal predovšetkým chrániť hranice Uhorska, preto bol budovaný ako mohutná pevnosť. Nikdy sa nestal prepychovým sídlom. Bývanie na hrade bolo nepohodlné.

Jedinou aspoň trochu zdobenou časťou na hrade bola kaplnka. Mnoho ľudí pozná Čachtický hrad najmä kvôli Alžebete Báthoryovej, s ktorou sa spája známa slovenská legenda o „krvavej Grófke“. Od roku 2020 začal fungovať turistický vláčik Bathory, ktorý zjednodušil dopravu priamo na hrad. Vláčik premáva aj počas víkendov a sviatkov.

Liskovská jaskyňa

Dokonalým príkladom prírodného bohatstva Liptova je aj jaskynný systém vytvorený vo vrchu Mních. Nachádzajú sa tu pozoruhodné skaliská s množstvom štrbín, puklín a dokonca aj jaskyňou. Liskovská jaskyňa pri obci Lisková je známa už od nepamäti. Nachádza sa v nadmorskej výške 500 metrov a jej vstup je situovaný v skalnom portáli. Je tvorená stredo triasovými vápencami a dolomitmi. Celková dĺžka jaskynných priestorov v súčasnosti dosahuje úctyhodných 4,2 km, verejne prístupná je však iba krátka jaskyňa pri povrchu. Liskovská jaskyňa je významných archeologickým náleziskom. V jednej z bočných chodieb v blízkosti Jánošíkovej siene sa podarilo odkryť unikátny kultový objekt s ľudskými pozostatkami. Nájdených tu bolo tiež značné množstvo medených šperkov, sošiek a keramiky.

Gejzír v Herľanoch

Gejzír je unikátnym aj tým, že má svoje intervaly erupcie, ktoré sú výsledkom pôsobenia plynu v podobe oxidu uhličitého. Ten súvisí s postvulkanickými procesmi v Slanských vrchoch. Aj preto Herľanský gejzír dosahuje teplotu len okolo 14-18 °C. Periodicita erupcií gejzíru dosahuje v súčasnosti interval okolo 32-36 hodín. Ak tento prírodný unikát nechcete zmeškať, odporúčame sa o týchto intervaloch dopredu informovať napríklad na webovej stránke. A keď sem už pricestujete, vyzbrojte sa aj dávkou trpezlivosti. Herľanský gejzír postupne slabne, aj preto si na plánovanú erupciu gejzíru možno budete musieť trošku počkať. No za tú následnú 25minútovú „šou“ to určite stojí.

Jarabinský prielom

Milovníci kaňonov, tiesňav, divokých riek tečúcich pomedzi úzke skalné steny, či romantické jaskynné jazierka, ako aj prekrásnych lúk a čarokrásnych výhľadov, by mali zavítať do lokality, ktorá nesie názov Jarabinský prielom. Jarabinský prielom je chránený prírodný výtvor, ktorý sa rozkladá na ploche 5,5 ha vo východnej časti Pienin, na sever od obce Jarabina. Je to pomerne krátke kaňonovité údolie, ktoré vymodeloval potok Malý Lipník zarezávajúc sa do okolitých vápencových stien. Tento malý potôčik má veľkú silu, vďaka čomu pomocou času vymlel 5 hlbokých kruhových bání, ktoré sú zovreté medzi skalami, a vytvoril očarujúcu sústavu perejí, vodopádov a „obrých hrncov“. Najkrajšiu scenériu vytvára práve v spodnej časti prielomu. Jarabinský prielom ponúka jednoduchú turistiku vhodnú aj pre menšie deti. Prechádzka je naozaj pekná, veľmi relaxačná a pomerne krátka. Túru k Jarabinskému prielomu môžete začať v obci Jarabina, kde môžete zaparkovať na menšom parkovisku pri miestnom kostole. Odtiaľ už nasledujte modrú značku, ktorá vás zavedie po približne 3 km do tohto malého kúska raja.

Pokutský vodopád

Pokutský vodopád sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Pokutský vodopád alebo tiež Vodopád na Pokutskom potoku je jediný známy a výraznejší v pohorí Vtáčnik. Jeden z kratších prítokov Pokutského potoku padá cez sústavu krásnych, kolmo zrezaných andezitov a vytvára tak vodopád, ktorý je obkolesený lesným porastom. Široko – ďaleko nie je počuť nič iné, len krásne zurčiacu vodu. K Pokutskému vodopádu sa dá dostať dvomi cestami. Jedna vedie z obce Kľak (cca 5 km) po značenom turistickom chodníku na vrch Vtáčnik. Pri Partizánskej chate však treba odbočiť vpravo na neznačenú cestu. Druhá cesta vedie z južného konca obce Ostrý Grúň. Je to prevažne asfaltová cesta vedúca cez Pokutský most a popri Pokutskom potoku. Na návštevu Pokutského vodopádu je najlepšie si vybrať obdobie na jar, alebo po jesenných dažďoch, kedy je vodopád najkrajší a najsilnejší. Takisto krásny je v období zimy. Pri suchšom období je nevýrazný a zaniká.

Gule Megoňky z kameňa

V miestnej časti Čadce – Milošovej, sa nachádza unikátne miesto ukrývajúce prírodné poklady, ktoré inde vo svete len tak ľahko nenájdete. Ide o pieskovcové útvary – gule, ktoré majú dokonalý tvar a obdivuhodnú veľkosť pohybujúcu sa v rozmedzí od 10 do 260 centimetrov. Tieto kamenné gule sa nazývajú Megoňky, no podľa povestí vraj ide o vajcia dinosaurov či pozostatky po mimozemšťanoch. Predpokladá sa však, že vznikli podobne ako okolité horniny asi pred 40 miliónmi rokov, no ich vznik doposiaľ nebol vedecky objasnený. Megoňky boli objavené v roku 1988 pri odstrele horniny v kameňolome. V minulosti ich tu na úseku dlhom takmer 15 kilometrov bolo až 30. Ľudia si ich však bežne brávali domov ako dekoráciu, či ich rozbíjali v nádeji, že v nich nájdu zlato. Dnes je situácia iná a po mnohých zostali už len prázdne kamenné ložiská. Kamenné gule Megoňky sú svetovým unikátom, ktorý každoročne láka množstvo turistov. Okolie je pekne upravené, nachádzajú sa tu drevené lavičky či informačné tabule. Nálezisko je vyhlásené za prírodnú pamiatku.

Vlkolínec

Vlkolínec patrí medzi klenoty slovenskej ľudovej architektúry. Jeho počiatky sa datujú do 14. storočia. Dnes je táto malebná podhorská osada administratívne súčasťou mesta Ružomberok. Vlkolínec pripomína stredoveké dedinské sídlo – s drevenou architektúrou a nenarušenou zástavbou zrubových domov – obkolesené lesom a úzkymi pásikmi polí a pasienkov. Nájdeme v ňom múzeum Roľnícky dom, hasičskú expozíciu, detský sad a príležitostne sa tu konajú rôzne zaujímavé výstavy. Od roku 1993 je Vlkolínec zaradený do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Počet stálych obyvateľov je dnes už veľmi malý. Vlkolíncom vedie náučný chodník i značená cyklotrasa z Ružomberka.