Zápas zápasov. Jeden z najsledovanejších futbalových duelov planéty. Jeden hviezdny tím proti druhému. Niekedy treba o zápase povedať veľa slov. Tu stačí len fráza. El Clásico. To je boj Realu Madrid s FC Barcelona. My sa naň môžete tešiť už tento víkend. Čo nás v ňom čaká a aké je pozadie duelov odvekých rivalov?
Santiago Bernabeu hostí najväčší zápas sezóny La Ligy, keďže Real Madrid sa túto nedeľu postaví Barcelone. Klubom aktuálne patria prvé dve priečky v lige, ale Barcelona musí tento víkend bezpodmienečne vyhrať, ak chce ešte dohnať Real Madrid.
El Clásico bolo vždy historickou súčasťou španielskeho futbalu a víťazstvo Realu Madrid ho môže dostať mimo dosahu Barcelony – ktorá sa možno bude musieť viac sústrediť na udržanie Girony na uzde. Real Madrid je momentálne na čele La Ligy po 31 zápasoch, má na konte 24 víťazstiev, šesť remíz a jednu prehru, takže má 78 bodov, osem bodov náskok pred Barcelonou.
Los Blancos majú navyše v tejto sezóne najlepšiu útočnú bilanciu v La Lige. V 31 zápasoch strelil Real Madrid 67 gólov, čo je priemer 2,16 gólu na zápas, rovnako bol konzistentný v obrane, inkasoval 20 gólov a udržal si až 16 čistých kont.
Barcelona je tesne pod Realom Madrid na druhom mieste v La Lige. Blaugranas majú na konte 21 víťazstiev, sedem remíz a tri prehry, vďaka čomu majú 70 bodov, osem bodov za Realom Madrid a päť bodov pred Gironou. Blaugranas tiež patrili medzi útočné kluby ligy, keď strelili 62 gólov v 31 zápasoch, čo je priemer 2,00 gólov na zápas. Barcelona bola v defenzíve nedôslednejšia, inkasovala 34 gólov a udržala si 14 čistých kont.
Real Madrid a Barcelona sa vo svojej histórii stretli 256-krát, pričom prvé stretnutie sa odohralo už v roku 1902. Historické štatistiky sú pomerne vyrovnané, Real Madrid získal 104 víťazstiev a Barcelona 100 víťazstiev, pričom ostatných 52 zápasov sa skončilo remízou.
Z posledných piatich zápasoch vyhral Real Madrid trikrát a Barcelona dvakrát. Vo všetkých posledných piatich zápasoch padli aspoň tri góly. Carlo Ancelotti musí zvládnuť iba jedno zranenie kľúčového hráča, ktorým je brankárska jednotka Thibauta Courtoisa. Tréner Barcelony Xavi bude mať káder bez zranení a väčšinou čaká na návraty Joaa Cancela, Iniga Martineza a Robera Lewandowskeho, ktorí stáli pre trest za žlté karty.
Rivalita medzi Realom Madrid a Barcelonou siaha ďaleko za hranice športového zápolenia. Premieta sa do nej totiž aj nenávisť medzi mestami Madridom a Barcelonou a celkovo medzi Španielskom a Katalánskom. Rivalita medzi oboma celkami má aj politické dôvody. Hoci oba kluby boli založené na prelome 20. storočia, nenávisť sa začala rodiť až okolo roku 1930. Barcelona bola založená v roku 1899, Real Madrid o tri roky neskôr v roku 1902.
Keď sa stretli oba celky prvýkrát v roku 1902, Biely balet pod vtedajším názvom Sociedad Madrid FC existoval iba dva mesiace. Nie je tak divu, že Barcelona v historicky prvom stretnutí zvíťazila 3:1. Duel sa odohral v Copa del Rey, a vzhľadom na fakt, že oba celky hrali regionálnu súťaž, bol španielsky pohár jediná možnosť na vzájomné stretnutie.
La Liga sa zrodila až v roku 1929, odvtedy sa tak tímy stretávali oveľa častejšie, čo pomohlo k rastu rivality. Duely medzi Realom a Barcelonou sa ako „El Clásico“ predtým nazývali len v španielskom pohári, dnes už sa však takto tituluje každé vzájomné stretnutie.
Španielska občianska vojna v rokoch 1936-1939 predznamenala nenávisť medzi Realom Madrid a Barcelonou, a pridala ešte viac politických motívov do vzájomných stretnutí. Po víťazstve fašistickej strany sa k moci dostal generál Franco, ktorý používal Real Madrid na demonštráciu svojej sily, zakázal tak napríklad používanie katalánčiny. Zatiaľ čo Biely balet tak kvôli generálovi Francovi v zápasoch reprezentoval fašistickú stranu, Barcelona reprezentovala povstaleckú skupinu Katalánska. A tu začali vznikať prvé problémy.
Ďalším dôvodom je (ne) prestup jedného futbalistu, ktorý sa neskôr silne zapísal do histórie Realu Madrid. Alfredo Di Stéfano je úplnou ikonou Bieleho baletu, jedným z najlepších futbalistov histórie, ale aj ďalším dôvodom nenávisti medzi Madridom a Barcelonou. Do roku 1950 mala vo vzájomných dueloch navrch Barcelona, to však zmenil príchod jediného hráča.
Argentínsky šikovníček Alfredo Di Stéfano úplne zmenil kurz v prospech Bieleho baletu, futbalistov transfer ale rozhodne nebol tak ladný ako jeho pohyby na ihrisku. Keď bol v argentínskej lige štrajk,
Di Stéfano si odskočil do Kolumbie, kde hral za tím Los Millionarios v Bogote. Tam zaujal Real Madrid aj Barcelonu natoľko, že ho chceli oba kluby okamžite podpísať. A to sa aj stalo. Doslova.
Kvôli zmätkom pri prestupe z River Plate do Millionarios s Argentíncom podpísali zmluvu oba celky, a tak Real, ako aj Barcelona si nárokovali právo na registráciu Di Stéfana. Do celej veci sa musela vložiť organizácia FIFA, ktorá nakoniec rozhodla, že právo na hráča majú oba kluby a musí si ho navzájom požičiavať.
Ponížený prezident Barcelony bol predstavenstvom klubu donútený rezignovať a vedenie zrušilo Di Stéfanovu zmluvu. Argentínsky futbalista sa tak presunul do Madridu, kde ešte viac rozdúchal nenávisť hneď pri prvom štarte proti Barcelone. Rivalovi z Katalánska totiž strelil dva góly, a pripomenul tak fanúšikom veľké zlyhanie vedenia klubu.
Ďalším futbalistom, ktorý priživil nenávisť medzi Realom Madrid a Barcelonou, je portugalský stredopoliar Luís Figo. Keď Florentino Pérez v roku 2000 kandidoval na prezidenta klubu, sľúbil, že v prípade výhry privedie na Bernabéu zástupcu kapitána Barcelony Figa. Nikto Pérezovi neveril, že by mu sa mu tento kúsok mohol podariť, skúsený obchodník už mal ale zmluvu vo vrecku.
S Figom totiž podpísal kontrakt na 2,4 milióna dolárov v Reale Madrid, pokiaľ vyhrá prezidentské voľby. Keby Portugalec chcel dohodu porušiť, musel by Perézovi vyplatiť 30 miliónov dolárov. Kým patril Figo Barcelone, všetko zapieral a tvrdil, že zostane hráčom Blaugranas. Aj napriek tomu sa však 24. júna ikona portugalského futbalu fotila s bielym dresom v Madride. Jediným spôsobom, ako mohla Barcelona Figovmu prestupu zabrániť, bolo vyplatiť pokutu 30 miliónov dolárov. To by vtedy znamenalo zaplatiť piatu najväčšiu prestupovú čiastku v histórii futbalu… za podpísanie vlastného hráča.
Aj v súčasnosti je El Clásico veľmi vyhrotené, máloktorý zápas sa ale vyrovná obdobiu z rokov 2010-2013, kedy lavičke Realu panoval José Mourinho. Každý vtedajší zápas pôsobil ako vojna, častejšie ako krásne futbalové momenty sme vídali strkanice, potýčky a nespočetné množstvo kariet.
Veľmi často aj červené, skôr na strane Realu. José Mourinho verzus Pep Guardiola, Cristiano Ronaldo verzus Lionel Messi, Sergio Ramos verzus Carlos Puyol. Tieto zápasy boli jednoducho jedinečné a sledoval ich celý svet. Žiadny zápas okrem finále Ligy majstrov sa nevyrovnal sledovanosti El Clásica, ktoré bolo vyhrotené niekoľko týždňov dopredu.
Medzi najznámejšie incidenty patrí moment, keď si to pri jednej strkanici José Mourinho namieril k asistentovi Barcelony Titu Villanovovo a prstom ho pichol do oka. Mourinho sa neskôr ospravedlnil. Nenávisť medzi oboma celkami a fanúšikovskými tábormi bola zrejme jedna z najväčších práve v tomto období, keď hracia plocha pripomínala skôr vojnové pole. Aj tak ale na tieto stretnutia nikto nezabudne.
Real Madrid – FC Barcelona (nedeľa, 21. apríla, 21:00)
Tipy: Zápas X – 1.polčas X – viac ako 2,5 gólov